Mníchov 1938 – o nás, bez nás – alebo ako nás spojenci opustili

Uplynulo 82 rokov odvtedy, čo nás (Československo - ČSR) nechali naši spojenci samo - samučičké ošklbať Hitlerom. Aj napriek tomu, že ČSR malo podpísanú spojeneckú zmluvu s Francúzskom. 30. septembra 1938 podpísali zástupcovia Nemecka, Talianska, Francúzska a Veľkej Británie tzv. Mníchovskú dohodu, ktorá mala, na úkor uspokojenia Hitlerových územných nárokov, zaistiť Európe "mier". Zástupca suverenného štátu bol s podpísanou zmluvou oboznámený následne - ČSR dostalo de facto ultimátum. V kontexte falzifikácie výsledkov 2. svetovej vojny je snaha na túto hanebnú udalosť zabudnúť. Niektoré zdroje tvrdia - vraj aby sa nerozdúchavala nenávisť medzi národmi.

K napísaniu tohto príspevku nás vyprovokovalo aj uznesenie Európskeho parlamentu (EP) k interpretácii výsledkov 2. svetovej vojny, ktoré predložil aj slovenský poslanec Ivan Štefanec 17.9.2019. Celé uznesenie má byť postúpené vládam štátov EÚ nájdeme ho tu (https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/B-9-2019-0097_SK.html). Nejako mu na domácej scéne nikto nevenoval pozornosť. Všimnime si tento bod uznesenia, hoci všetky si zaslúžia pozornosť:

V bode L písm. 1 "EP zdôrazňuje, že druhá svetová vojna, najničivejšia vojna v dejinách Európy, sa začala ako bezprostredný dôsledok neslávne známej nemecko-sovietskej zmluvy o neútočení z 23. augusta 1939, známej aj ako pakt Molotov - Ribbentrop, a jej tajných protokolov, na základe ktorej si dva totalitné režimy so spoločným cieľom dobyť svet, rozdelili Európu do dvoch zón vplyvu."

V kontexte s tým autori zabudli, že takmer o rok skôr bola podpísaná Mníchovská dohoda. Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko a Taliansko. Aj napriek spojeneckej zmluve nás spojenci pustili k vode. Vtedy bolo možné ešte Hitlera skrotiť! Nebol dobre vyzbrojený, na našich hraniciach boli opevnenia a dobre vyzbrojení a vycvičení vojaci. K tomu ešte zmluvne prisľúbená pomoc spojencov a tým podmienená pomoc ZSSR...

Pred Mníchovom

V ČSR žila po jej vzniku v roku 1918 v pohraničí 3 miliónová nemecká menšina. V nadväznosti na aktivizáciu Hitlerovej NSDAP sa začala aktivizovať aj táto menšina. V jej čele bol Konrád Henlein, ktorý v roku 1933 založil Sudetendeutsche Heimatfront. V roku 1935 sa z neho vyprofilovala Sudetonemecká strana, ktorá sa neskôr dostala aj do Parlamentu ČSR. Táto strana, riadená z Nemecka, začala rozdúchavať nacionalistické vášne, ktoré vytvorili v Sudetoch výbušnú atmosféru podporovanú Goebbelsovskou propagandou. Bolo len otázkou času, kedy budú vznesené požiadavky na autonómiu. Tieto udalosti využil Hitler ako východisko k Mníchovskej dohode.

Je treba pripomenúť, že ČSR sa pripravovala na fašistickú hrozbu a v pohraničí bol vytvorený komplex obranných pevností dobre vybavených zbraňovými systémami.

Významné udalosti:

• 12.9.1938 na zjazde nacistickej strany v Norimbergu A. Hitler hrubo zaútočil na ČSR. Hneď na to vypuklo v českom pohraničí povstanie sudetských nacistov, ktoré československé ozbrojené sily v priebehu dvoch dní potlačili.
• 15.9.1938 sa Hitler na stretnutí s britským premiérom N. Chamberlainom vyjadril, že už nemieni tolerovať "útlak" sudetských Nemcov (hoci opak bol pravdou). Vojnu medzi Nemeckom a ČSR podľa neho mohlo odvrátiť len pripojenie českého pohraničia k Nemeckej ríši.
• 21.9.1938 prijala československá vláda nótu predloženú vyslancami Veľkej Británie a Francúzska, aby v záujme zachovania mieru odstúpila oblasti, ktoré obýva viac ako 50 % etnických Nemcov.
• 23.9.1938 po generálnom štrajku a demisii vlády M. Hodžu vymenoval prezident Beneš úradnícku vládu na čele s generálom J. Syrovým, ktorá vyhlásila všeobecnú mobilizáciu a o dva dni neskôr odmietla Hitlerove požiadavky. Nasledoval presun nacistických vojsk k hraniciam ČSR.
• 28.9.1938 Chamberalin zaslal Hitlerovi list, v ktorom mu oznámi, že môže svoje ciele realizovať aj bez vojny. Zároveň vyzval talianskeho diktátora Benita Mussoliniho, aby prevzal úlohu sprostredkovateľa na medzinárodnej konferencii o nemeckých požiadavkách. Na druhý deň sa predstavitelia Nemecka (A. Hitler), Talianska (B.Mussolini), Veľkej Británie (N. Chamberlin) a Francúzska (É. Daladier) stretli v Mníchove.

Mníchovská zrada

Dohoda medzi Nemeckom, Spojeným kráľovstvom, Francúzskom a Talianskom urobená v Mníchove 29.9.1938 bola medzinárodná zmluva podpísaná 30.9. 1938 o 02:30 zástupcami Nemecka, Spojeného kráľovstva, Francúzska a Talianska, dohodnutá na konferencii v Mníchove prebiehajúcej od 29.9.1938, na základe ktorej ČSR odstúpilo Nemecku pohraničné územie osídlené prevažne Nemcami (Sudety). Vo svetovej politike bolo prijatie tejto zmluvy dovtedy najväčším prejavom politiky appeasementu (t. j. politiky ústupkov).

V dodatočnom vyhlásení sa mocnosti zaviazali vyriešiť do troch mesiacov problém poľskej a maďarskej menšiny v ČSR.

Vláda generála Syrového a prezident Beneš Mníchovskú dohodu prijali, ale bez súhlasu Národného zhromaždenia, čo odporovalo československej ústave. Celkovo stratila ČSR v dôsledku Mníchovskej zrady územie s rozlohou 41 098 km2, na ktorom žilo 4 879 000 obyvateľov.

"Mier" po Mníchove

Tu bol bod zlomu. Uznesenie Európskeho parlamentu k interpretácii výsledkov 2. svetovej vojny by mohlo znieť aj takto: "EP sa domnieva, že druhá svetová vojna, najničivejšia vojna v dejinách Európy, sa začala ako bezprostredný dôsledok neslávne známej Mníchovskej dohody Nemecka, Talianska, Veľkej Británie a Francúzska podpísanej 30.9.1938." Vynikajúce obranné systémy ČSR, dobre vyzbrojená a vycvičená československá armáda, pomoc Francúzska a tým aj viazaná pomoc ZSSR mohli zhatiť Hitlerove chúťky na ovládanie Európy, realizáciu plánu germanizácie slovanských národov, či vyhladenie židovského a rómskeho obyvateľstva.

Po podpise zmluvy a prílete do Londýna mával N. Chamberlian Mníchovskou zmluvou a volal: "Prinášam mier!" Už nepovedal na úkor koho a komu priniesol vojnu... Pozrime sa na to, ako vyzeral Chamberlainov mier v praxi:

• október 1938 - po Mníchovskej zrade obsadenie pohraničia ČSR, české obyvateľstvo muselo opustiť Sudety
• 12.3.1938 - anschluss Rakúska
• 14.-15.3.1939 - rozpad ČSR: 1) Protektorát Čechy a Morava, 2) samostatný Slovenský štát pod ochranou Reichu
• 1.9.1938 - prepadnutie Poľska - začiatok 2. svetovej vojny, o dva dni neskôr Veľká Británia a Francúzsko vyhlásili Nemeckej ríši vojnu
• apríl 1940 - obsadenie Dánska a Nórska
• máj 1940 - napadnutie Belgicka, Holandska a Luxemburska
• 14.6.1940 - wehrmacht triumfálne vstúpil do Paríža
• 1940 - začiatok leteckej bitky o Veľkú Britániu
• apríl 1941 - hitlerovské vojská, Taliansko, Maďarsko a Bulharsko okupovali Juhosláviu a Grécko
• 22.6.1941 - nemecké vojská napadli bez vyhlásenia vojny ZSSR

8.5.1945 sa skončila 2. svetová vojna v Európe - najstrašnejšia vojna všetkých čias. Zahynulo v nej 360 000 česko-slovenských občanov. Už v mene týchto obetí sa nepatrí zabudnúť na jeden zo spúšťačov tejto vojny - Mníchovskú dohodu, ktorý umožnil Hitlerovi salámovou metódou podrobiť si národy Európy a budovať Veľkonemeckú ríšu bez Židov, Rómov a Slovanov.